13. časť knižného seriálu: Jan Skácel - Chyba broskví

Autor: Daniel Kéry | 10.5.2020 o 13:40 | (upravené 10.5.2020 o 13:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  24x

 

Dětství, krajina, ticho, smrt. To sú štyri témy charakteristické pre dielo moravského básnika Jana Skácela. Prvý krát som sa s ním stretol na južnej strane Špilberku, kde stojí jeho dvojmetrová hlava zložená zo 4500 oceľových trubiek, dívajúca sa na Brno. Trubky sú duté a tak sa na Brno básnikovými očami môžete pozrieť aj vy. Štyri slová označujúce tému Skácelovej tvorby sú vytesané na piedestáli podobizne, ktorú vytvoril sochár Jiří Sobotka.

Zbierku Chyba broskví tvorí 100 štvorverší, ktoré sú komponované so zmyslom pre detail, hravosť a zároveň dodržiavanie básnických pravidiel. Skácelove miniatúry sa vyznačujú ľahkosťou zvuku a zároveň závažnosťou tém, ktoré načrtáva. Dokonale vyjadrujú obraz momentálnej nálady či rozjímanie nad plynutím času.

Do rúk sa mi dostalo bibliofilské vydanie zbierky obohatené o perokresby maliara Jaromíra Garguláka.

 

6

hvězdy voní jako vloni

voněly po celé léto

jako růže jako zvony

jako hrany země této

 

51

čas ubývá jak lněné prostěradlo

roky a měsíce a dny

a nejvíc ubývá ho k poledni

a všechno listí včera na zem spadlo

 

93

celý den prší      déšť má mnoho jmen

kocouři slastně přivírají víčka

psi svinuli se do klubíčka

před chvílí přiložil jsem znovu do kamen

 

97

hospoda u řeky a kámen

hozený z mostu      tolik kol

a kolem zlaté léto piva

a hnědý podzim kokakol

 

100

k studánce hlaďné nechodíme pít

u té se jenom potkáváme

a nasloucháme jak zvěř utíká

a v houští suché větve láme

 

Inšpirovaný sochou a parkom okolo Špilberku, ešte nepoznajúc Skácelovu tvorbu, napísal som si 14.2.2018:

pri prvých zábleskoch jari

prechádzam sa po snových bulvároch

a bdiem

a neviem

či sú to sny z minulosti

alebo z vekov budúcich

 

pozorujem tú krásu očami sochy

slnko pleští na plechové strechy

komíny na ne vrhajú dlhé tiene svojich tiel

 

línie balustrád

z tej výšky javia sa

ako galérie

plné umeleckých diel

 

neznáma, ktorej nevidieť do tváre

osamelá duša

niekde tam jestvuje

čítajúc moje memoáre

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Matovič sa zasa nevie zmestiť do kože

Štát sa stále riadi ústavou, nie duševnými poryvmi premiéra.


Už ste čítali?