Teplo ohňa mi na čele robí príjemné vrásky,
všetko, čo robím, je pre teba, je z lásky.
Tmavý les nám ponúka svoju nežnosť,
zahalený tajomstvom očakáva našu vľúdnosť.
Nedozernosť oblohy,
pre mňa totálny chaos usporiadania hviezd,
opar, čo zľahka vznáša sa nad jazerom,
večer strávený s tebou a neznámym susedom,
robí tento kúsok sveta
v tomto momente jedným z najkrajších miest.
Ostrie vreckového noža sa tupí sálajúcim krásnom,
naše hlavy sú preplnené nekonečným prázdnom,
naše telá sú vyživované červeným vínom,
naše bytie je na chvíľu v stave inom.
Som v priamom kontakte s tekutým božstvom,
obklopený vodou, obklopený množstvom.
Svetlo tvojej baterky zvýrazňuje krásy,
hladinu – hranicu vzduchu a vodnej masy.
Oheň odčarúva, akoby zázrakom
kvapky vody na mojom tele,
prikladáme poleno za polenom
a on neúnavne hreje...
No večer končí a noc sa začína,
tvoja duša ma silne objíma,
urobme krásno ešte krajším,
urobme ho jedine našim!...
2.1.2013