Tri rýchle dni leta 2013 (aj) zo sedla bicykla

Autor: Daniel Kéry | 16.9.2013 o 18:45 | Karma článku: 5,94 | Prečítané:  376x

Pomaly sa prázdniny chýlia ku koncu prvej polovice a ja už dlho zamýšľam podniknúť nejaký poriadny cyklovýlet, ktorý by nezostal oklieštený o kilometre len preto, že sa večer treba vrátiť domov. Leto je predsa v najväčšom rozmachu a keď zisťujem, že predpoveď počasia na najbližší víkend vykazuje veľmi pozitívne hodnoty – tropické noci, viem, že buď pôjdem teraz, alebo nikdy!

S chalanmi – Maťom, bubeníkom z našej dvakrát rozpadnutej kapely (inak majstrom svojho remesla) a Šimíkom, farmárom ako sa patrí, sme sa teda dohodli na tento víkend. Vylíčil som im moju predpokladanú trasu, pobalili sme si saky-paky a plne naložení sme vyrazili z Môťovej smerom na Kráľovú. Začiatky sú vždy najhoršie, keď viete, že vás čaká ešte tak deväťdesiatdeväť stotín celkovej trasy. Nás však ťahal adrenalín a duch trojčlenného pelotónu, no a samozrejme veľké očakávania a chuť zažiť niečo nové. Z Kráľovej smerujeme turistickou trasou na Zaježovú, myslím že viac tlačíme bicykle, ako jazdíme. Príroda a lazy okolitej krajiny sú naozaj krásne. Kde-tu nejaký statok s poľom a veľkým strážnym psom, po kopcoch pasúce sa stádo oviec, či kráv, a nádych dôb minulých, kedy si ešte naši predkovia vystačili s takýmto jednoduchým spôsobom života. Schádzame k rázcestiu, oddychujeme a vydávame sa k našej prvej, tej pohodlnejšej nocľahárni - cez Zábavu a Sásu po starej ceste na Dobrú Nivu, ku starkej. Nie je nič lepšie ako nechať sa rozmaznávať od svojej starej mamy. Sprcha po  náročnej túre bodne skvele a večera je takisto fajnová. Po nej ešte navštevujeme miestnu krčmu a pivovar zároveň, ochutnávame kvasinkový Dobrovar. Treba ísť skoro spať, zajtra nás čaká najťažší deň...

Z Dobrej Nivy sa po hlavnom ťahu medzi stredným Slovenskom a Maďarskom dostávame do Krupiny, odbočujeme na Žibritov. No a tu sa terén začína trochu vlniť. Dlho používame len tie najľahšie prevody, no všetko raz pominie a kopec sa zrazu začína formovať v náš prospech. Ako na motorke ho zídeme raz-dva a je tu znova mierne stúpanie. Vo Svätom Antone si dávame pauzu pri Koháriovskom kaštieli a čochvíľa sme znovu na bicykloch, smerom k nášmu druhému cieľu – Štiavnickým Baniam. Jazierko Bakomi je dnes neuveriteľne plné, darmo, veď sú tropické horúčavy. V okolí Štiavnice je síce mnoho tajchov, no dnes, ako vidíme, sú plné aj tie menej navštevované. S pocitom blaženosti a dosiahnutia cieľa sa vrhám do vody. Stretávam svojho učiteľa gitary, ktorý je tu s priateľmi, z toho jeden z nich je vášnivý gurmán a tak núdzu o jedlo veru nemáme. Ochutnávame jeho langoše, či palacinky. Pivko, slniečko, voda – no proste veget. Ako sa schyľuje k večeru, ľudí ubúda, no aj tak tu stanuje asi 7 skupiniek ľudí. Načo majú stan preboha, veď je v noci viac ako 20 stupňov, nechápavo si hovoríme a pri ohníku pozorujeme padajúce hviezdy. Strašná romantika, škoda, že nie sme teplí, aj to kúpanie na Adama by malo nejaký zmysel. Nezostávame však ľahostajne ležať, keď v dedine je country bašável. Natrafili sme na skvelých ľudí – barmanka Luca, či kamoš Roman, na ktorých myslím tak ľahko nezabudnem... Muzika hrá, pivo steká dole krkmi a slnko sa už derie niekde spoza horizontu. Dlhá noc. Po rannom parádnom kúpaní , skákaní na „jazernej hojdačke“  a pobudení zopár ľudí sa odoberáme spať (za vidna sa zaspáva najlepšie).

 

O desiatej nás už zobúdza teplo, huriavk a vrava. Náš ďalší, v podstate posledný cieľ je Banská Štiavnica. Byť v jej okolí a nenavštíviť ju by bol hriech. Mesto, kde sa písala svetová história, skvostne zasadené do kopcov Štiavnických vrchov síce už nemá svetový význam, predsa ho považujem za perlu minimálne na Slovensku. Má svoju atmosféru a vždy sa tu niečo deje. Konkrétne počas našej návštevy tu prebiehal napríklad Festival peknej hudby, burza (ne)potrebných vecí „Haraburdy“, či v okolí rôzne iné podujatia. My sme sa len skromne zastavili na kofolu a pizzu, pookriali sme v tieni starých domov a hor´ sa na Beliansky tajch. Ešte posledné okúpanie pred cestou domov. Stretávame aj mojich rodičov, ktorí sú tu autom, berú nám veci a tak ideme domov pohodlne, naľahko, bez batohov. Míňame Banskú Belú, Kúzelník, Budču a poberáme sa každý vlastnou cestou oddýchnuť si a vstrebať zážitky z cesty...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?