reklama

Praha zlatá

Po zaistení ubytovania cez internet, zamenení Eur na České koruny, požičaní turistického sprievodcu z knižnice a kúpení lístkov si konečne môžeme začať baliť veci a vyraziť!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Deň odchodu – 19.6.2013 (streda)

Po zaistení ubytovania cez internet, zamenení Eur na České koruny, požičaní turistického sprievodcu z knižnice a kúpení lístkov si konečne môžeme začať baliť veci. Samozrejme sa to deje v deň odchodu, pár hodín pred odjazdom autobusu. Berieme si len to najpotrebnejšie na 4 dni, no aj tak je batožina dosť ťažká. Ešte premiestňujeme zopár vecí z ruksaku do cestovnej tašky a vyrážame. Cesta na autobusovú stanicu je rýchla, nemáme dosť času a tak volíme svižnejší krok. Prichádzame našťastie včas, nastupujeme do autobusu a 22:00 vyrážame zo Zvolena. Keďže sme ešte plní energie, v buse sa dosť ťažko zaspáva a tak si cestu spríjemňujeme počúvaním Boba Dylana. Prestávky sú dve – niekde pred hranicami a za Brnom. Autobus je relatívne plný a tak nemám šancu vystrieť svoje dlhé nohy cez uličku a pohodlne si ľahnúť na štyroch sedadlách. Nevadí, hlavne, že máme miestenky a nemusíme stáť. V Prahe prednedávnom odstránili neporiadok, ktorý za sebou zanechali povodne a tak je termín našej cesty načasovaný výborne. Len aby vyšlo počasie!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň príchodu – 20.6. 2013 (štvrtok)

V skorých ranných hodinách (5:40 – presne podľa plánu) prichádzame na Autobusové nádraží Praha Florenc. Premiestňujeme potrebné veci z batožiny do tašiek, ktoré si berieme so sebou a batožinu dávame do úschovne. Kupujeme si trojdňové lístky, ktoré platia na metro, električku, autobus a dokonca aj na lanovku na Petřín. Rozhodli sme sa, že do centra pôjdeme pešo. Dostávame sa na Námestie republiky, prechádzame popri secesnej budove - Obecnom dome, popod gotickú Prašnú bránu – kedysi vstupnú bránu do Starého mesta. Súčasné meno získala v 17. storočí, kedy slúžila ako skladisko strelného prachu. Je asi 6 hodín ráno a my už stretávame podnapitého mladíka, ktorý nás lámavou angličtinou pozýva na party. Túto ponuku sme veľmi rýchlo prehodnotili, pousmiali sme sa a slušne ho odmietli. Prichádzame na Staromestské námestie, Staromák – ako ho prezývajú domáci a obdivujeme krásy budov. Nachádza sa tu spleť viacerých slohov – románsky, gotický, renesančný, barokový, či kombinácie niektorých z nich. O takomto čase tu ešte nie je veľa turistov a tak pokojne pozorujeme tieto stavby. Barbora pred nedávnom zmaturovala z estetiky na výbornú, takže dejiny umenia má v malíčku a preto nepotrebujeme žiadneho zbytočného sprievodcu, ktorý by nás zasypával nudnými informáciami. Jednoducho sa jej spýtam na to, čo ma zaujíma a viem, že dostanem dôveryhodné informácie. No a jej sa pri prezeraní architektúry možno v hlave premietajú maturitné otázky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Labute na brehu Vltavy
Labute na brehu Vltavy 

Po prvý krát vidíme Václavské námestie už dnes ráno, no objavenie jeho atmosféry si nechávame na neskôr. Na stanici Můstek vchádzame do metra, v Alberte si kupujeme vodu a pečivo na raňajky a nastupujeme. Dostávame sa na zastávku Malostranská. Na lavičke pri Vltave si pri pohľade na labute vychutnávame raňajky a zbierame sily na celý deň. Už od rána začína poriadne pripekať a neskôr sa ukáže, že práve tento deň bola najväčšia horúčava z celého nášho výletu. Vyberáme sa prehliadnuť si okolie. Malá Strana sa so svojimi malebnými zákutiami, uličkami, vysokými renesančnými domami a krásnym prostredím stala mojou najobľúbenejšou časťou Prahy. Teraz je tu neobyčajne ticho, turistov vidno len zriedka, Praha sa ešte len prebúdza (zato my sme už dávno zobudení). Kráčame popri múzeu Franza Kafku, prechádzame sa po Kampe, čo je ostrov oddelený od Malej Strany ramenom Vltavy známym tiež ako Čertovka. Táto oblasť je príjemná tak ako celá Malá Strana a vodou pretekajúcou pomedzi vysoké domy s drevenými okenicami pripomína Benátky. Ja so svojim veľkým apetítom už vopred myslím na jedlo a priebežne hľadám hospodu, reštauráciu, kde by sme sa na obed mohli najesť. Malá Strana je však štvrť, ktorá nie je práve cenovo najdostupnejšia. Nachádzajú sa tu síce aj pravé české hospody, no všetky podniky sú tu akosi o kategóriu drahšie. Prechádzku nám ozvláštňuje hudba šíriaca sa z hudobného konzervatória. Prechádzame cez Maltézske námestie, uličkami sa dostávame až na Malostranské námestie, kde stojí dominantný barokový Chrám sv. Mikuláša. Vstup je však spoplatnený a tak si ho prehliadame iba zvonku. Nasleduje mierne stúpanie po Nerudovej ulici smerom k hradu. Tu už pociťujeme veľké návaly tepla a tak poctivo dodržujeme pitný režim.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
U Tří houslí
U Tří houslí 
Čertovka, v pozadi Velkopřevorský mlýn
Čertovka, v pozadi Velkopřevorský mlýn 

Vstupujeme do hradného komplexu Pražský hrad, ktorý sa nachádza v historickom meste, mestskej štvrti Prahy – Hradčanoch. O turistov tu veru núdza nie je a keďže sme tu už obaja boli, nezastavujeme sa pri každom chráme, či významnej budove ale prechádzame cez hradnú stráž popri Chráme sv. Víta a Bazilike sv. Jiří hneď na vyhliadku. Netrúfam si odhadnúť, koľko ľudí denne prejde týmto miestom, no je to opodstatnené, pretože výhľad na červené strechy domov Malej Strany je z tadiaľto naozaj impozantný. Na môj vkus ho však trochu kazia masy turistov, ktorí miestom len prejdú, rýchlo ho odfotografujú a výhľadom sa ani nepokochajú. Načo, veď si doma pozrú fotku. Pri našej návšteve výhľad nebol až taký pekný, slnko bolo príliš ostré a silno osvetľovalo miznúcu raňajšiu hmlu a viditeľný smog mesta. Našou ďalšou zastávkou je Kráľovská záhrada, kde sa schovávame pred priamym slnkom v tieni stromov. Na lavičke znova načerpávame sily a experimentujeme s fotoaparátom – ako filter používame slnečné okuliare, ktoré obraz sfarbia jemne do hneda a fotke dajú zvláštny vzhľad. V našej blízkosti sa spoza stromov črtá podlhovastá renesančná budova bohato vyzdobená sgrafitami – Míčovna, ktorá pôvodne slúžila na hranie loptových hier. Na konci záhrady sa nachádza kráľovský letohrádok Belvedér, ktorý je považovaný za najkrajšie dielo talianskej zaalpskej renesancie. Už trochu vyhladnutí sa vyberáme električkou z Hradčian späť do centra na zastávku Staromestská s cieľom nájsť pravú českú hospodu, tak trochu v štýle bufetu, ktorú som pred rokom navštívil a veľmi sa mi pozdávala. Takisto sa z rozprávania páčila aj Barbore a tak sa veľmi snažíme nájsť ju. Pamätám si len toľko, že je niekde v centre mesta. Blúdime uličkami v tom najväčšom vedre, od dvanástej asi hodinu. Nakoniec nás hlad, smäd a teplo premáhajú a vraciame sa do prvej hospůdky, ktorú sme uvideli na začiatku hľadania – U Rudolfína. Sme trochu sklamaní, no naše dojmy sa zlepšujú, ako náhle čašník prichádza s jedlom a točenou Plzňou. Objednali sme si guláš „Prazdroj“ s houskovým a bramborovým knedlíkom a sviečkovú s houskovým knedlíkom a brusnicami. K tomu dve malé pivá. Jedlo je vynikajúce a reštaurácia má skvelú atmosféru – vrava, spotení čašníci, dobré jedlo. Schuti sme sa najedli, chvíľu ešte sedíme a nechávame jedlo tráviť a potom vyrážame späť do ulíc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Študujeme mapu
Študujeme mapu 
Kráľovská záhrada
Kráľovská záhrada 
Míčovna, Pražský hrad
Míčovna, Pražský hrad 

Je čas ubytovať sa a tak ideme metrom na Florenc po batožinu, následne metrom na zastávku Pražského povstání, odkiaľ premáva električka k nášmu hostelu . O 15:00 sa ubytujeme, urobíme ešte malý nákup v Tescu (voda, jogurt, sladké pečivo) a po studenej sprche padáme skoro mŕtvi do postelí. Barbora má od prudkého slnka spálené nohy a tak sa natiera kyslou smotanou – vraj to pomáha, neskúšal som. Tvrdo spíme cca od tretej do 20:45. Budík sme mali nastavený na pol ôsmu, no spánok bol silnejší. Dávame si ľahkú večeru – jogurt, pečivo. Potrebná je aj večerná hygiena – umytie zubov, sprcha. O 22:00 vyrážame do nočného mesta. Recepčný v našom hosteli nám ešte pred odchodom ochotne radí, kde môžeme nájsť miestne diskotéky, či kluby. Dokonca nám venuje mapu, kde nám ich presne ukazuje a zaznačuje. Sme milo prekvapení a pozitívne naladení sa vyberáme električkou na Václavské námestie. Jeho atmosféra je v noci úplne iná ako cez deň. Atmosféra celého mesta je v noci akási atraktívnejšia, voľnejšia, zaujímavejšia. Na Václaváku si v Starbucks coffee doplňujeme dávku kofeínu ľadovou kávou s mandľovým sirupom. Barbora je tak ako kávou, aj celou kaviarňou nadšená. Má príjemný interiér so zaujímavými obrazmi, no mne pripadajú trochu sériovo. Mandľová káva je však vynikajúca, ako hovorí Barbora – porno. Sme tu do záverečnej a keď nás slušne vyhadzujú, vyberáme sa spoznávať nočnú Prahu. Kofeín nás trochu prebral, z Václaváku uličkami prechádzame na Staromák. Po polnoci začína duť silný vietor, ktorý nepríjemne fúka čiastočky piesku a prachu do očí, blýska sa, začína pršať, schyľuje sa k búrke a preto sa veľmi rýchlo rozhodujeme nájsť nejaký bar. Električkou ideme k Národnému divadlu a smerujeme po Národní ulici smerom k Vagónu – hudobný klub, ktorý sme si pred cestou vytipovali. Je tu však rockový koncert, ktorý vyzerá byť už za polovicou a tak sa nám neoplatí zostávať a zbytočne platiť vstupné. Jazzové kluby, na ktoré sme natrafili, sú už pozatvárané a tak blúdime ďalej. V takúto hodinu sa po meste chodí oveľa ľahšie, netrápi nás úmorné teplo, či davy turistov. Číha tu trochu väčšie nebezpečenstvo, predsa len – je noc, no nám sa tmavá, no živá Praha zatiaľ nesmierne páči.

Starbucks
Starbucks 
Pohľad na Václavák z kaviarne
Pohľad na Václavák z kaviarne 
Nočné Václavké námestie
Nočné Václavké námestie 

Náhodne odbáčame na neznámu ulicu (Bartolomějská) a zrazu vidíme vysvietenú hospodu s otvorenými oknami, z ktorých počuť živú hudbu, spev, vravu, radosť a zábavu. Tento nález nám na tvárach vyčarí úsmev a s radosťou a očakávaním vchádzame dnu. Hospoda Vzorkovna je nám sympatická od prvej chvíle, kedy sme ju zbadali. Je tu plno, ľudia sedia na drevených pníkoch, sedačkách z kina, či na bubne od pračky. Tým, čo sa miesto neušlo, stoja a nijako im to neprekáža – zabávajú sa, pijú. Zopár ľudí je zhŕknutých okolo jedného z klavírov, ktorý spolu so saxofónom, bubnom s pretrhnutou blanou a ľudskými hlasmi vytvára hudobnú kulisu. V inej miestnosti zasa počuť kvílivý a zároveň chrapľavý spev v smutnej piesni, kde melódiu dotvára akýsi dychový nástroj jemnej farby. Spolu s ľuďmi ožíva aj prostredie, ktoré tvoria veľmi zaujímavé prvky – nohy figuríny, husľové puzdro, či trojkolka zavesená na klenbe stropu. Nechýba ani holý vianočný stromček, sánky, či veľký kresťanský kríž, ktoré možno symbolizujú spomienku na vianočné sviatky a možno sú iba jednoduchou satirou. Tá druhá možnosť sa mi zdá pravdepodobnejšia. Svetlo zabezpečujú sviečky, z ktorých kvapká vosk a tí, čo si chcú zahrať na gitare majú k dispozícii dúhový hipisácky nástroj bez strún. Očarení týmto všetkým popíjame točené pivo, sledujeme ľudí, tešíme sa s nimi a vravíme si, že sem ešte niekedy musíme prísť...

Vzorkovna
Vzorkovna 
Vzorkovna
Vzorkovna 

Vo Vzorkovni sme až do záverečnej. Čašník má tak trochu problém utíšiť ľudí hladných po speve a tak všetci odchádzajú možno až hodinu po oficiálnom čase, kedy sa má zatvárať. Pobyt v tomto podniku nám náramne zlepšil náladu a ešte dlho sa o ňom rozprávame blúdiac pri tom nočnými, bočnými ulicami Prahy. Začínam mať potrebu ísť na WC a na Smetanovom nábreží zisťujem, že je to kritické. Sme v podstate v historickom centre, kde sa nachádzajú iba samé budovy a len kde tu nejaký strom, ktorý je aj tak na očiach kamier. Nakoniec chvalabohu nachádzame park, síce plný feťákov, ale aj plný stromov a kríkov, kde s radosťou môžem vykonať malú potrebu. Okolo tretej nad ránom nám už dochádzajú sily, predsa len, ešte sme zvyknutý na klasický slovenský režim, a vyberáme sa električkou späť do hostelu. Obloha nad nami sa začína búriť, blýska sa a keď vchádzame dnu, začína pršať. Akoby dážď čakal na nás. Chvíľu sa ešte rozprávame s recepčným, s naším novým kamarátom, na izbe ešte pozeráme fotky, ktoré sme behom dňa nafotili a ideme spať.

Vzorkovna
Vzorkovna 
Vzorkovna
Vzorkovna 

Deň 2 – 21.6.2013 (piatok)

Ráno vstávame skoro – už o deviatej. Chceli sme spať dlhšie, ale nedalo sa, asi sme ešte stále navyknutí na iný režim. Rozhodli sme sa, že dnes nebudeme raňajkovať v hosteli, ale pohľadáme nejaké lahůdky, bistro, kde podávajú raňajky. Cestou sa ešte zastavujeme v drogérii, kde Barbora míňa veľkú časť svojich úspor a odchádzame metrom na I.P.Pavlova. Netrvalo dlho, kým sme našli zaujímavý podnik – kaviareň Pražírna. Dnu je príjemné prostredie, na polici sú knihy, ktoré si môžu návštevníci popri raňajkách, či kávičke čítať. Popri raňajkách – panini so šunkou a goudou, panini so sušenými paradajkami a balkánskym syrom – hráme dámu na šachovom stolíku. Obsluha je milá, jedlo výborné, podnik naozaj príjemný, no aj ceny sú tu trochu vyššie. Nevadí, zajtra budeme trochu viac šetriť.

Oddych v Peřínskych sadoch
Oddych v Peřínskych sadoch 

Po raňajkách začíname objavovať okolie, dostávame sa na Námestie mieru, kde sa nachádza novogotický tehlový Kostol sv. Ludmily a najhlbšia stanica metra v Prahe a dokonca v celej Európskej únií. Odtiaľto ideme späť do ubytovne a o 12:00 odchádzame električkou na Újezd, odkiaľ vedie lanová dráha na Petřín. Je to rozhľadňa vysoká 60 metrov, napodobenina Eiffelovej veže postavená pre Jubilejnú výstavu v roku 1891. Dvesto deväťdesiatimi deviatimi schodmi sa dostávame na jej vrchol, odkiaľ vidíme Prahu ako na dlani – Hradčany, Malú Stranu, Staré mesto... Už pri menších nárazoch vetra cítiť, ako sa veža hýbe. Je to trochu nepríjemné, no našťastie netrpíme strachom z výšok a tak je zážitok stadiaľto celkom pekný. Schádzame dolu a vydávame sa na prechádzku po Petřínskych sadoch. V tieni stromov oddychujeme a po dlhej chvíli nám už začína škvŕkať v bruchu. Ideme teda tramvají na Václavák, kde si chceme nakúpiť nejaké ovocie na trhoch. Nachádzame však našu hľadanú českú hospodu – Havelskú korunu, a tak na nejaké ovocie teraz vôbec nie je priestor ani chuť. Nálada znova stúpa a po jedle sa dostavuje pocit spokojnosti, ba dokonca blaženosti. Ja ako labužník a milovník českej kuchyne som si dal gulášovú polievku s rohlíkom a sviečkovú so šiestimi houskovými knedlíkmi. Barbora si pochutila na slepačej polievke s nudlema, ako hlavné jedlo mala hovädzie na šampiňónoch, zemiaky. K tomu samozrejme dve malé pivá. Po výdatnej bašte sa žiada trochu si oddýchnuť a tak asi od 18:00 do 20:00 spíme v hosteli.

Hradčany - pohľad z Petřínskej rozhľadne
Hradčany - pohľad z Petřínskej rozhľadne 
Hradčany, Malá Strana, Vltava, Staré mesto
Hradčany, Malá Strana, Vltava, Staré mesto 

Po večernej sprche vyrážame do mesta, znova na Václavák, znova do Starbucks coffee. Objednávame si tento raz teplú kávu s kokosovou príchuťou a horúcu karamelovú čokoládu so šľahačkou. Na Staromáku si pochutnávame na trdelníku a nasleduje prechádzka secesnou štvrťou Prahy. Tá sa nachádza niekde nad Staromákom, budovy sa nám najviac páčia v oblasti Parížskej ulice. Miestami sa architektúra ponáša na viedenskú. Po polnoci smerujeme do nášho obľúbeného podniku Vzorkovna, kde je dnes ešte viac ľudí, ako včera. Nálada je znova spevavá a ja mám veľkú chuť zahrať si na gitare. Žiaľ, okrem hipisáckej bez strún tu žiadna nie je. Nádej prichádza, keď sa tu objavuje chlapík s gitarou. Idem sa ho opýtať, či by si nezahral, nepožičal gitaru, no je trochu mimo a tak len ďalej sedíme pri vínku a rozmýšľame, ako by sa dalo tú gitaru aspoň na chvíľu získať. Po chvíli za ním vysielam Barboru, druhý pokus – ten sa vydarí, no týpek musí za 5 minút odísť a tak stíhame iba dve piesenky. Klavír a husle sú už naplno rozohrané a ja sa teda aspoň na chvíľu stávam súčasťou tej neusporiadanej, no predsa živej, mladej a energickej pražskej harmónie...

Staromestské námestie
Staromestské námestie 

Ako odišla gitara, tak zo Vzorkovny odchádzame okolo druhej aj my. Vo večierke si kupujeme vodu a keksy – máme chuť na mls. O takomto čase je Národní třída plná mladých, spoločensky unavených ľudí, sediacich na chodníkoch, čakajúcich, či smerujúcich niekam za zábavou. Veď je piatok. Dostávame sa na Karlov most – konečne, po dvoch dňoch v Prahe. Začína popŕchať a celkom sa ochladilo. Únava nás už celkom zmáha, keďže siesta bola dnes poobede dosť krátka a tak na Malej Strane nastupujeme na tramvaj, prichádzame do hostela, kde o štvrtej zaspávame.

Karlov most okolo tretej v noci - stále plný ľudí
Karlov most okolo tretej v noci - stále plný ľudí 

Deň 3 – 22.6.2013 (sobota)

Tento krát sme si dopriali spánok až do 11:30. Robíme nákup v Tescu, pripravujeme si raňajky: zeleninový šalát (cibuľka, ľadový šalát, reďkovky, cherry paradajky, mrkva, uhorka, hermelín), pečivo s Májkou. Po výdatnom jedle a rannej hygiene vyrážame na Nádraží Holešovice – výstavište, odkiaľ naše kroky smerujú do veľkého parku – Stromovka. Po nedávnych záplavách sú ešte niektoré časti podmyté a políciou uzavreté, ale park je dosť veľký a tak si nachádzame miesto, kde ležíme v tráve a vychutnávame si olovrant – banán, croissant. Začínajú nás dosť slušne otravovať dotieravé komáre a tak vstávame z trávy a ešte chvíľu sa naboso prechádzame. Čas je neúprosný a pomaly ale isto sa chýli k začiatku filmu, na ktorý chceme ísť. Na autobus dobehneme na poslednú chvíľu (keďže je sobota, autobusy, električky, ale aj metro chodia menej často a tak nechceme zbytočne dlho čakať). Prichádzame na ulicu Bartolomějská, kde sa nachádza taktiež naša milá Vzorkovna, a tesne pred začiatkom filmu si kupujeme vstupenky. Nie je to obyčajné kino, na ktoré je asi väčšina z nás zvyknutá, ale kino, presnejšie Archivní promítací síň PONREPO, kde sa premietajú väčšinou dokumentárne filmy, národná filmová produkcia, týkajúca sa vzniku a vývoja filmového umenia, života českého národa, či svetových udalostí. My sme si vybrali film s názvom Povídky z G20. Týkal sa protestov a demonštrácií, ktoré vznikli na základe summitu G20 v Kanade v roku 2010 a vyhustili až do neoprávnených zásahov polície. Film je v angličtine a pred premietaním nás o tejto problematike oboznámila matka jedného z tvorcov. Po filme máme možnosť opýtať sa zainteresovanej osoby akékoľvek otázky, vnímame diskusiu, ktorá sa rozprúdila medzi ňou a návštevníkmi, ktorých je mimochodom len zopár. Asi o takéto filmy vyššieho žánru, ktoré nie sú súčasťou hlavného prúdu nie je záujem.

Stromovka
Stromovka 
Stromovka
Stromovka 
Hradčanská - vchod do metra
Hradčanská - vchod do metra 

Po príjemnom kultúrnom zážitku sa vyberáme do Tesca nakúpiť vodu, marhule a karotkovú šťavu a smerujeme po druhý krát do Havelskej koruny. Tento krát si pochutnávame na šošovicovej polievke s rohlíkom, Havelskej pochúťke (3 druhy mäsa na víne, cibuľke, hríboch a paprike – trochu pikantné) s houskovými knedlíkmi; a bramborových knedlíkoch s makom. K tomu si ako zvyčajne dávam pivo, tentoraz malú Plzeň. Znova do sýtosti najedení musíme nechať jedlo trochu stráviť – najlepšie prechádzkou. Je príjemný podvečer, ľudí v meste je ešte stále neúrekom. Na Staromáku sa dvaja chalani rozhodli, že spravia deťom ale aj dospelým radosť – pomocou lyžiarskych palíc, motúzu a vody so saponátom vytvárajú veľké bubliny, ktoré prilákali množstvo zvedavých očí. Je to naozaj pekný pohľad vidieť, ako sa z takéhoto zaujímavého nápadu tešia a spolu hrajú deti zo všetkých kútov sveta – na Staromestskom sa to predsa hemží národnosťami. Pôsobí to veľmi harmonicky, uprostred historického centra, ktoré obklopujú staré budovy a chrámy teraz počuť huriavk natešených detí, ktoré naháňajú a praskajú bubliny.

Havelská pochoutka (v Havelskej korune)
Havelská pochoutka (v Havelskej korune) 
Svet bublín na Staromestskom námestí
Svet bublín na Staromestskom námestí 
Detské hrátky
Detské hrátky 
Svet bublín
Svet bublín 

Nasali sme z tej radosti čo sa dalo a vyberáme sa okúsiť trochu inej kultúry ako je tá česká. V čajovni Siva si objednávame čaj Gunpowder (v preklade strelný prach) s mätou a vodnú fajku s malinovým a čučoriedkovým tabakom a s citrónom a ľadom vo váze – pre príjemnejšiu chuť. Aj keď je na kotlíku rýchlozápalný uhlík a nie klasické uhlie, vodná je naozaj chutná, sladká a už od začiatku dosť silná. Bafkáme pomerne dlho, kým uhlík nevyhasne, napájame sa čajom ale aj vodou, ktorú máme so sebou. V takýchto chvíľach je pitný režim naozaj dôležitý. Keď vychádzame z čajovne, vonku je už tma. Dnes na hýrivý nočný život veľmi nemáme chuť a tak ideme do hostela. Cestou sme trochu zablúdili, no večerná prechádzka po odľahlej štvrti na periférii Prahy nezaškodí. Ja dostávam chuť na jedlo a púšťam sa do bramborových knedlíkov s makom, ktoré si Barbora dala na obed zabaliť v Havelskej korune. O 1:00 sa odoberáme do ríše snov.

Radosť
Radosť 

Deň 4 – 23.6.2013 (nedeľa)

Keďže prišiel posledný deň a z hostela sa musíme vysťahovať do 10:00, budík nás nemilosrdne zobúdza už o 8:00. Po raňajkách (zeleninový šalát – ako včera) nasleduje balenie a ranná hygiena. Trvá nám to trochu dlhšie a tak nás recepčný už prichádza vyhodiť. 10:15 odchádzame z hostelu aj s batožinou – zdá sa nám ešte ťažšia ako prvý deň. Platnosť lístkov nám už vypršala a v metre sa ešte rozhodujeme, či si máme kupovať jednodňový lístok. Veď je to zbytočne vyhodených 110Kč, zatiaľ sme ešte revízora nevideli. Nakoniec v nás však poctivosť vyhrá a tých 110 korún obetujeme. Smerujeme na Florenc do úschovne a potom na rozsiahlu stanicu Můstek, z kadiaľ naše kroky vedú cez Staromák na Jozefov – židovská obec. Tu si v spleti anglických, amerických, španielskych, talianskych, či nemeckých turistov prezeráme niektoré z mnohých synagóg, ktoré sa v tejto časti mesta nachádzajú. Z nich asi najvýznamnejšia je Staronová synagóga, ktorá je najstaršou dochovanou synagógou v Európe a jednou z prvých gotických budov v Prahe. Všade sa však platí vstupné a tak obdivujeme iba zovňajšok týchto chrámov.

Klausová synagóga
Klausová synagóga 

Zo židovskej obce vychádzame Parížskou ulicou a cez Čechov most prechádzame na druhú stranu Vltavy, odkiaľ stúpame k metronómu. Na šnúre je tu rozvešaných množstvo topánok, ktorých zmysel nie je asi žiadny. Just for fun. Prechádzame sa Letenskými sadmi, začína sa zaťahovať a pršať - skrývame sa na lavičke pod lipou. Sme už celkom ustatí a máme pred sebou ešte celý deň bez poobedňajšej siesty. Keď sa počasie trochu umúdri, vychádzame zo sadov na Malú stranu, odtiaľ ideme cez Karlov most plný turistov a pouličných maliarov na Staromestské. Keď sme už tu, trochu si prehliadame Hard rock café, no na nejaké tričko nám už ani zďaleka naše úspory nestačia. Počítame totiž posledné peniaze na jedlo (naša priorita).

Metronóm - "avantgardné umenie"
Metronóm - "avantgardné umenie" 
Vltavské mosty
Vltavské mosty 

Tak o pol 4 navštevujeme po tretí krát našu dobrú českú vývarovňu, kde si dávame: boršč, bramborový knedlík plnený údeným mäsom, houskový knedlík s mäsom, zelí; boršč, Vepřové po Selsku, houskový knedlík, špenát. Do tretice sme sa tu najedli ako králi a po obede si ideme pozrieť najväčšie kníhkupectvo v Českej republike – Palác kníh Luxor na Václaváku. Má 4 podlažia a nachádza sa tu neskutočné množstvo kníh, ktoré si nemáme šancu prehliadnuť. Za chvíľu totiž zatvárajú a 15 minút predtým nás na to upozorní rozhlas. Po záverečnej nám už síl ubúda a máme chuť si ísť niekam sadnúť. Rozhodujeme sa medzi kaviarňou Pražírna, v ktorej sme v piatok raňajkovali a čajovňou Siva, kde sme boli včera. Keďže je nedeľa, kaviareň je zavretá a tak voľba padá na Sivu. Objednávame si Le touareg s mätou a vodnú fajku s kokosovým a mangovým tabakom. Tá trochu škriabe v krku a nie je až taká výrazná ako včera, zato odpálila nás dosť.

Karlov most z brehu Vltavy
Karlov most z brehu Vltavy 
Malá Strana
Malá Strana 
Umenie na Karlovom moste
Umenie na Karlovom moste 

Po vodnej chytáme druhý dych a vyberáme sa minúť posledné peniaze do Alberta. To sa nám podarí celkom úspešne – zostalo nám iba 60Kč (50 na úschovňu a 10 na WC na Florenci). Nezostáva nám už veľa času do odchodu autobusu a tak sa svižným krokom vyberáme do metra. No a tu sa nám naša poctivosť vypláca – zastavuje sa pri nás revízor so slovami: „Kontrola cestovních lístků.“ Máme šťastie, že sme si ich nakoniec kúpili. Vydýchli sme si a smerujeme na Vyšehrad – posledná pamiatka nášho výletu. Stíhame už iba vyhliadku, ktorá je mimochodom veľmi pekná. Je podvečer a pohľad z tadiaľ nám padá na Hradčany a veže kostolov v Novom meste. Cestou naspäť k metru vybočujeme z plánovanej trasy a tak si musíme znova trochu zabehať. Bola by to sranda, kebyže nestihneme autobus. Všetko však dopadlo dobre, na Florenc prichádzame ešte s predstihom. Pred cestou ideme na wécko, premiestňujeme ešte nejaké veci do cestovnej tašky a nastupujeme. 22:00 sa pohýname, vychutnávame si posledné pohľady na Václavák, štvrť Nusle, kde sme bývali a lúčime sa s perlou miest, so zlatou Prahou...

Daniel Kéry

Daniel Kéry

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Rodák zo Zvolena žijúci v Brne, kde vyštudoval hru na gitare. Pracuje ako učiteľ a aktívne sa venuje hraniu v rôznych zoskupeniach či sólovo. Neodmysliteľnou súčasťou jeho života sú okrem hudby ďalšie druhy umenia, knihy, cestovanie a príroda. Zoznam autorových rubrík:  Knižný seriál na pokračovaniePoéziaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu