Morálka, sloboda, zodpovednosť a voľba

Autor: Daniel Kéry | 11.2.2013 o 18:40 | (upravené 13.2.2013 o 18:47) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  155x

Mám dojem, že aj keď je ľudstvo súčasťou prírody, začína sa pomaly, ale isto vymaňovať spod jej nadvlády a pretvárať na niečo neľudské, niečo robotické. Vytvorili sme si vlastné zákony, no zákony prírody majú väčšiu váhu a vyhrajú.

Kladiem si otázku, aký je môj život, ako mám nastavené hodnoty správania, konania a činov, ako svet vnímam ja a ako ho vnímajú tí ostatní. Majú naň rovnaký pohľad ako ja? Majú rovnaké možnosti, práva a povinnosti ako ja? V akom pomere sa na svete koná dobro k zlu? Mám ja sám možnosť zmeniť niečo, s čím nesúhlasím? Akú veľkú silu má ľudstvo ako celok zmeniť svet a do akej miery túto masu ovplyvňujem? Uvedomuje si každý človek na Zemi zodpovednosť za svoje či už premyslené, alebo vopred nepremyslené činy? Pokiaľ sme viazaní týmito skutočnosťami a poctivo si kladieme tieto otázky, je náš život skutočne slobodný?

V mojej krajine, ako aj v európskom a takmer celosvetovom spoločenstve je sloboda vyhlásená v ústave. Áno, človek je naozaj slobodný, má právo na život, no zároveň aj povinnosti a zákony, ktoré však platiť musia, lebo základom všetkého je príroda a tá je zákonmi celá popretkávaná. Bez zákonitostí a pravidiel by sa celý systém zrútil, zlyhal by najprv jeden článok a ten by spustil reťazovú reakciu, ktorej výsledkom by bolo popadané domino. Takýto pohľad by však bol priveľmi idealistický a naivný; je treba spomenúť, že zákony sa nedodržujú až tak často. Skôr sa zamýšľam, či sa percento priestupkov a trestných činov za chvíľu nevyrovná percentu zákonného, oprávneného konania. Mám dojem, že aj keď je ľudstvo súčasťou prírody, začína sa pomaly, ale isto vymaňovať spod jej nadvlády a pretvárať na niečo neľudské, niečo robotické. Človek je egoista, chce vládnuť a možno si to už pomaly neuvedomujeme, no stále sme a vždy budeme (pokiaľ tu budeme) síce najinteligentnejším tvorom a vrcholom potravinového reťazca, no stále iba jedným jediným článkom obrovskej a silnej prírody. Vytvorili sme si vlastné zákony, no zákony prírody majú väčšiu váhu a vyhrajú. Je na každom z nás, do akej miery si túto skutočnosť uvedomíme a budeme sa k nej stavať zodpovedne, no v konečnom a dlhodobom dôsledku je to aj tak jedno, pretože ako som už naznačil, myslím si, že príroda to vyhrá.

Hovoril som o vzťahu celého ľudstva k niečomu inému, o jeho sile a o správaní ako celku. Vzťahy však v obrovskej miere prebiehajú aj v jeho vnútri – sú to vzťahy medzi jeho členmi, jednotlivcami, menšími, či väčšími skupinami a ovplyvňujú jeho celkový vzhľad a pôsobenie. Ako teda predísť konfliktom, sporom, stretom s nepríjemnými situáciami, nedorozumeniam, sklamaniam a zmenám nálady? Keby sa každý človek na svete správal taktne, rozumne, poctivo, nemysliac pri tom len na seba a na svoj osoh, sociálne vzťahy by boli myslím, iné, ako teraz a spomínaných javov by sme mali menej. No nech už človek koná akokoľvek dobročinne a poctivo, nikdy sa spoločnosť nevyhne konfliktu. Spoločnosť síce môžeme považovať za jeden organizmus, v ktorom by eventuálne mala fungovať harmónia, no nie je tomu tak. Ani v našom tele neexistuje dokonalá symbióza jeho jednotlivých častí. Tak ako sa žalúdok ozýva, keď je prázdny a vyžaduje si svoje právo a nutnosť naplniť sa, tak aj dav protestujúcich učiteľov vyjadruje svoju nespokojnosť s určitým nedostatkom. Tak ako telo poháňané potrebami a pudmi nemôže byť nepretržite iba v stave spokojnosti, tak prirodzene ani spoločnosť ovplyvňovaná motívmi a záujmami nemôže existovať v dokonalom súlade.

Som teda toho názoru, aby sme sa snažili stále zlepšovať všetko, čo sa dá a správali sa tak, aby sme boli príkladom pre druhých. Viem však a som s tým zmierený, že život nie je a nebude prechádzka ružovou záhradou. Máme možnosť voľby, sami si vyberáme to, čo chceme a naše rozhodnutie ovplyvňuje a pretvára všetko okolo nás.

Je teda zrejmé a jasné, že pojmy morálka, sloboda, zodpovednosť a voľba spolu veľmi úzko súvisia, a síce, týkajú sa nášho života, ľudského bytia a jestvovania. Je to ľudstvo, sme to my, som to ja, kto má v rukách možnosť výtvoru podoby sveta podľa mojej najväčšej fantázie. No iba dovtedy, kým sa Matka príroda zobudí zo svojho zadumaného prizerania sa na našu každodennú mravčiu prácu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?